V súčasnosti  upravuje osobnú asistenciu  zákon o kompenzáciách vo svojej druhej hlave, konkrétne v § 20 až 23. Na tieto ustanovenia nadväzujú 3 prílohy zákona:

• príloha č. 4 Zoznam činností na účely určenia rozsahu potrebnej osobnej asistencie;
• príloha č. 16 Vzor výkazu o počte hodín vykonanej osobnej asistencie;
• príloha č. 17 Vzor potvrdenia o vyplatených odmenách osobnému asistentovi.

Z viacerých novelizácií zákona o kompenzáciách bola z pohľadu užívateľa osobnej asistencie najvýznamnejšia tá z roku 2011 a 2018. Zrušila komplikovaný mesačný výkaz o odpracovaných hodinách osobnej asistencie. Problém spôsoboval aj fakt, že neexistoval jednotný vzor výkazu. V praxi to znamenalo, že každý úrad práce, sociálnych vecí a rodiny mal svoje vlastné tlačivo výkazu. Novela zaviedla vzor výkazu záväzný pre všetky úrady práce. Zároveň sa výrazne zjednodušilo vykazovanie odpracovaných hodín. Novela z roku 2018 odstránila príjmový limit poberateľa príspevku na osobnú asistenciu. Príspevok na osobnú asistenciu už nie je krátený v závislosti na výške príjmu poberateľa.

Najdôležitejším dokumentom, v ktorom je zakotvené právo na nezávislý život vrátane prístupu k osobnej asistencii, je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, prijatý Valným zhromaždením OSN 13. decembra 2006. Konkrétne ide o článok 19: Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti.

Pre Slovensko nadobudol Dohovor OSN a jeho Opčný protokol platnosť v roku 2010 po ratifikácii Národnou radou SR. Ako medzinárodná zmluva je nadradená slovenským právnym predpisom.

Inštitút osobnej asistencie má v súčasnosti pevné miesto v systéme sociálnej pomoci aj v slovenskej legislatíve. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa stal najdôležitejším nástrojom nevyhnutným na to, aby ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím mohli žiť nezávisle v spoločnosti a mohli rozhodovať o sebe a svojom živote.

Túto skutočnosť potvrdzujú aj štatistiky. Bratislavská Agentúra osobnej asistencie mala v roku 2001, teda krátko po vzniku, 21 klientov – užívateľov osobnej asistencie. V roku 2017 je ich vyše 300. V roku 2003 viedla v databáze 73 osobných asistentov, v roku 2017 ich evidovala už 360. Ďalším ukazovateľom zvyšujúceho sa záujmu o túto formu pomoci je aj nárast poberateľov peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Podľa štatistických údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR bolo v roku 2004, odkedy sú štatistiky prístupné, 4388 poberateľov. K septembru 2017 to bolo 9787 poberateľov.

Napriek dôležitosti a celkovému prínosu osobnej asistencie pre spoločnosť má jej právna úprava veľké rezervy. Zmluva o výkone osobnej asistencie nie je pracovnou zmluvou, čo znamená, že odpracované roky sa nezapočítavajú do dôchodku (existuje jedna výnimka), asistenti a asistentky nemajú nárok na dovolenku, dávky v práceneschopnosti, materskú ani podporu v nezamestnanosti. Sociálny status asistentov a asistentiek je veľmi slabý. Je im odopieraná právna istota a ochrana poskytovaná iným zamestnaným občanom. Druhým vážnym problémom je nízka odmena za výkon takej náročnej práce. K 1. 7. 2023 hodinová sadzba za vykonávanie osobnej asistencie predstavuje 5,52€ brutto. Príjem z osobnej asistencie štát zdaňuje. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je odmena z asistencie príjmom z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním. Tieto faktory vedú k pretrvávajúcemu nedostatku záujemcov o prácu asistentov.

Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR v spolupráci s partnermi z neziskového sektora dlhodobo a systematicky presviedčajú zákonodarcov, že asistentky a asistenti si zaslúžia mať plnohodnotné postavenie na trhu práce a tomu zodpovedajúce finančné ohodnotenie. Tlak zo strany samotných užívateľov a asistentov narastá a dnešný nepriaznivý sociálny aj právny stav je už neudržateľný.