Osobná asistencia je podľa definície vzťah medzi užívateľom a osobným asistentom. Keďže v bežnej realite užívateľ väčšinou nežije celkom sám, ale má buď partnera, rodinu, alebo býva v domácnosti s rodičmi, inými príbuznými či spolubývajúcimi, asistenti prichádzajú do úzkeho kontaktu aj s nimi. Je preto dôležité, aby si zvykli na asistenciu ako formu pomoci a prijali asistentov a asistentky do svojho života. Stotožniť sa so všetkými zmenami môže trvať dlhší čas. Ak sa však príprava rodiny na príchod asistentov podcení alebo zanedbá, môžu neskôr nastať problémy.

Prijatie osobných asistentov

V ideálnom prípade rodinní príslušníci chápu pozitívny prínos asistencie a rozhodnutie príbuzného začať s ňou podporia. Asistentov privítajú s vedomím, že sú rukami, ktoré chýbali, keď ich blízky potreboval pomoc a oni nemali čas alebo fyzické sily. Dokážu si priznať, že tu nebudú navždy a že je správne, ak nielen ich blízki s postihnutím, ale aj oni sami majú vlastný život.

Niektoré rodiny však fakt, že ich najbližší sa rozhodli pre asistenciu, nesú ťažko. Cítia nevďak a krivdu, že po rokoch obety a starostlivosti sa im „obracajú chrbtom“ a viac ich nepotrebujú. Tieto situácie sú náročné, preto si rodinní príslušníci zaslúžia porozumenie a podporu. Zároveň je dôležité, aby aj oni pochopili, prečo sa ich príbuzní rozhodli pre zmenu a chcú sa samostatne rozhodovať o svojich potrebách.

Odporúča sa zapojiť rodinných príslušníkov do výberu osobných asistentov. Získajú tak možnosť vyjadriť sa hneď na začiatku, či je pre nich asistentova osobnosť prijateľná. Častým zdrojom konfliktov býva aj fakt, že rodinní príslušníci organizujú prácu osobného asistenta. Užívateľ tak môže nadobudnúť pocit, že na svojich asistentov nemá dosah. Nepríjemná situácia vzniká aj pre osobného asistenta, ktorý dostáva pokyny z dvoch rozdielnych strán. Ak sú inštrukcie protichodné, nevie, ktorej strane vyhovieť.

Špecifická situácia vzniká, ak sú v rodine deti. Na asistentov sa vtedy kladú vyššie nároky na zodpovednosť a spoľahlivosť. Asistent by si mal vytvoriť vzťah a získať dôveru detí (aj rodičov). Prijatie asistentov zo strany detí sa nedá vynútiť.

Asistencia a súkromie rodiny

Počas vykonávania osobnej asistencie asistenti a asistentky vstupujú do súkromného priestoru rodiny a stávajú sa de facto ďalšími členmi a členkami domácnosti. Ich prítomnosť môže byť pre rodinných príslušníkov náročná a nemusia ju vždy zvládať s ľahkosťou, a to aj napriek všetkým pozitívam tejto pomoci. Užívatelia, asistenti a rodinní príslušníci sa vzájomne vnímajú a ich strety – najmä na začiatku – nie sú jednoduché pre žiadnu zo zúčastnených strán.

Rodinní príslušníci by sa počas asistovania mali naďalej cítiť „ako doma“ a nie ako na návšteve. Odporúča sa im, aby otvorene pomenovali, čo považujú za rušenie svojho súkromia. Len tak môžu užívatelia asistentov poučiť a upozorniť ich na situácie vedúce ku konfliktom.

Asistenti sú často svedkami rodinného života, ktorý nie je vždy ideálny a prináša rôzne turbulencie. V situáciách, akými sú napríklad partnerské hádky, spory týkajúce sa financií či výchovy detí, je prítomnosť tretej osoby neštandardná. Užívatelia a rodinní príslušníci sa počas nich môžu dostať do rozpakov, reagovať neprimerane alebo umelo regulovať svoje správanie. Asistenti by teda mali citlivo vnímať hranice súkromia ostatných členov domácnosti a pochopiť, že spory nemajú komentovať ani sa do nich zapájať.

Užívatelia a rodina by sa však mali vcítiť aj do postavenia asistentov. V momentoch, v ktorých si uvedomujú, že sú niekde „navyše“ alebo počujú niečo, čo by nemali, je pre nich náročné zaujať stanovisko. Najlepšou radou na zvládnutie kritických udalostí pre všetkých zúčastnených je vzájomný rešpekt a empatia.