Pandémia skomplikovala život nielen užívateľom a užívateľkám asistencie, ale aj ľuďom, ktorí im pomáhajú. Našej agentúre sa ozval dlhoročný osobný asistent Ivan Pavlačič, ktorý v dôsledku oficiálnych opatrení teraz nemôže vykonávať asistenciu, a tak ostal bez príjmu. Jeho reakciu zverejňujeme v plnom znení.

Ilustračné foto: Pavol Kulkovský

„Vzhľadom na to, že súčasné opatrenia na pomoc pre zamestnancov a živnostníkov sa nevzťahujú na osobných asistentov, považujem za dôležité spomenúť, ako sa tento problém týka osobnej asistencie, teda služby, ktorá je určená na pomoc ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím.

Osobnú asistenciu vykonávam od roku 2014. Vykonávam ju šiestim osobám s mentálnym postihnutím z jedného podporovaného bývania v Bratislave. Po začiatku opatrení 13. marca 2020 sa rozhodlo aj o tom, že klienti aj tohto podporovaného bývania nesmú vychádzať von, ani prijímať návštevy až do odvolania. To znamená, že ani ja im nemôžem asistovať pri úkonoch, pri ktorých potrebovali moju pomoc. Keďže odmena za osobnú asistenciu sa nevypláca paušálne, ale za odpracované hodiny osobnej asistencie, nemám týmto nárok na odmenu.

S týmito klientmi mám však uzatvorené zmluvy o osobnej asistencii, ktorú mám vykonávať na určené činnosti a tieto činnosti vykonávam pravidelne v dohodnutých časoch. Som teda klientom k dispozícii celý týždeň. Môžu sa spoľahnúť na to, že v dohodnutom čase im budem k dispozícii.

Áno, chápem, že osobná asistencia nie je klasická pracovná činnosť, ani zamestnanecký pomer. Ale ak ja som svojim klientom k dispozícii celý týždeň, mám s nimi uzatvorené zmluvy na určitý počet hodín mesačne, tak prečo sa na mňa, ako osobného asistenta nevzťahuje žiadna pomoc od štátu na zmiernenie ekonomických dopadov koronavírusu? Veď ja nemôžem za to, že momentálne túto činnosť nemôžem vykonávať.

Je tu aj ďalší problém. Ako osobný asistent vykonávajúci túto činnosť podľa súhrnu zmlúv viac ako 140 hodín mesačne mám nárok byť zaregistrovaný v Sociálnej poisťovni ako poistenec štátu, hoci len v rámci starobného a invalidného dôchodku. Na splnenie tohto nároku som však musel predložiť okrem zmlúv o osobnej asistencii aj čestné vyhlásenie o tom, že nemám žiadny iný príjem zo zamestnania alebo brigádnickej činnosti.

To znamená, že aj keď by som rád, nemôžem si z tohto dôvodu ísť finančne pomôcť nejakou brigádnickou činnosťou. V tom momente by som totiž prišiel o uvedené odvody do Sociálnej poisťovne od štátu, ktoré, samozrejme, ako bežný občan potrebujem. Áno, mohol by som si ich platiť ako živnostník, ale to je ťažké, lebo mesačná odmena z osobnej asistencie vo výške 500 – 600 EUR nestačí na to, aby si človek mohol dovoliť zaplatiť všetky tieto odvody a aby mu ešte ostalo aj na splatenie ostatných výdavkov ako nájom, doprava, strava a podobne. Ale to už je o inom.

Z tejto činnosti, rovnako ako zamestnanci a živnostníci, musíme každoročne podávať daňové priznanie a ak nám vznikne daň z príjmu, tak ju aj odviesť štátu. Od daňového úradu mám ako daňovník doklad, že môj predmet je vedený ako iný druh SZČO.

Uvedené problémy a súčasné opatrenia pre zamestnancov, zamestnávateľov, živnostníkov, SZČO sa mi zdajú nespravodlivé voči osobným asistentom, ktorí teraz nemôžu vykonávať svoju činnosť, nenesú za to vinu a nemajú nárok na žiadnu pomoc.”

Ivan Pavlačič, osobný asistent

Prišli ste aj vy v dôsledku koronavírusu o príjmy z osobnej asistencie? Asistujete menej hodín ako zvyčajne? Aká je vaša momentálna situácia? Osobní asistenti a asistentky, ozvite sa nám, prosím: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..