Čo ak nemám žiadnu skúsenosť s pomocou človeku so zdravotným postihnutím? Dokážem správne pomáhať? Čo ak urobím chybu? Podobné otázky si kladú mnohí ľudia, ktorí by sa chceli stať osobnými asistentmi. Obávajú sa, či dokážu túto prácu vykonávať bez predošlej praxe. Užívatelia a užívateľky im odpovedajú, že nehľadajú odborne vyškolených profesionálov, ale empatických, spoľahlivých, trpezlivých laikov, s ktorými si budú rozumieť. Začínajúcim asistentom ponúkame niekoľko informácií, ktoré im pomôžu zorientovať sa v základných princípoch osobnej asistencie a vyhnúť sa najčastejším omylom.

Užívatelia a užívateľky nehľadajú odborne vyškolených profesionálov, ale empatických, spoľahlivých, trpezlivých laikov, s ktorými si budú rozumieť.

Používanie správnych pojmov

Dôležitým predpokladom na vykonávanie akejkoľvek činnosti je správne používanie výrazov, ktoré s ňou súvisia. V nasledujúcej časti predstavujeme niekoľko termínov z oblasti zdravotného postihnutia, v ktorých najčastejšie robíme chyby.

Človek, ktorý sa venuje osobnej asistencii, je osobný asistent, nie opatrovateľ, robí osobnú asistenciu, nie opatrovanie.

Správny výraz je človek/osoba so zdravotným postihnutím. Dôležité je uvedomiť si, že na prvom mieste je vždy konkrétny človek, až potom hovoríme o jeho zdravotnom postihnutí. Nesprávne sa používajú termíny invalid, pacient, hendikepovaný, zdravotne postihnutý.

Vhodný pojem je človek/osoba na vozíku. Často sa stretávame s označením vozičkár, ktoré je nesprávne. Používať by sme mali aj jednoduchý termín vozík, zdrobnenina vozíček je nesprávna.

Uprednostňujeme pomenovanie nevidiaci, nie slepý alebo nevidomý. Správne hovoríme o slabozrakosti, nie o slepote.

Odporúča sa osvojiť si výraz nepočujúci, nesprávne označenie je hluchý. Používame posunkový jazyk, nie posunkovú či znakovú reč.

Vhodný pojem je osoba s mentálnym postihnutím, nie mentálne postihnutý, mentálne zaostalý. Podobne dávame prednosť výrazu osoba s autizmom pred výrazom autista.

Tejto téme sa venuje Anna Šmehilová v užitočnej publikácii Výberový slovník vhodných a nevhodných pojmov pre označovanie zdravotného postihnutia.

Dochvíľnosť a zodpovednosť

Asistent musí pochopiť, že dodržiavanie dohôd, najmä termínov a presných príchodov, má priamy vplyv na „bytie a nebytie“ užívateľa. Keď asistent nemôže nastúpiť do služby a dá to vedieť až na poslednú chvíľu alebo nič neoznámi a jednoducho nepríde, užívateľovi tým spôsobí vážne komplikácie. Ak užívateľ napríklad nedokáže sám vstať z postele a presunúť sa na vozík, meškanie či absencia asistenta pre neho znamená bezmocnosť.

Asistent musí pochopiť, že dodržiavanie dohôd, najmä termínov a presných príchodov, má priamy vplyv na „bytie a nebytie“ užívateľa.

V prípade, že nemôžete prísť na dohodnutú asistenciu, dajte to užívateľovi vedieť v dostatočnom predstihu, ideálne niekoľko dní vopred. Oznamovať to pár hodín či dokonca minút pred začiatkom služby je príliš neskoro. Užívateľ si musí zabezpečiť náhradnú pomoc, na čo potrebuje časovú rezervu.

Mnohí užívatelia sa so svojimi asistentmi na začiatku dohodnú, že súčasťou ich pracovnej náplne bude aj zastupovanie. V prípade neočakávaného výpadku iného asistenta ich užívateľ môže kontaktovať s prosbou o zastúpenie.

Užívateľ hovorí sám za seba

Asistenti v praxi často zažívajú, že ľudia sa na nich obracajú s otázkami, ktoré chcú položiť užívateľom. Príkladom môže byť nakupovanie: hoci zákazníkom je užívateľ, predavač komunikuje s asistentom, ktorý mu len pomáha. Ďalším príkladom je vybavovanie úradných záležitostí: úradníci vedú rozhovor s asistentom, zatiaľ čo o užívateľovi či užívateľke hovoria vo forme on/ona. Takéto správanie navodzuje dojem, že užívateľ nie je zodpovedný sám za seba, čo je nepríjemné nielen pre neho, ale aj pre asistenta.

Situácie tohto druhu sa dajú riešiť priamo alebo nepriamo. Priamo môžeme zareagovať odpoveďou v duchu: „Ja som asistent/ka, pani/pána/slečnu iba sprevádzam, oslovujte ju/jeho, prosím.“ Pri nepriamej forme sa odporúča nereagovať na očný kontakt a otázky daných ľudí. Ak je to možné, odstúpte od užívateľa nabok a nechajte ho samého s človekom, s ktorým si potrebuje vyriešiť danú záležitosť.

Manipulácia s mechanickým vozíkom

Vozík je pre mnohých ľudí v istom zmysle „rozšírením tela“. Bez vyzvania sa preto o vozík neopierajte a nechytajte žiadnu z jeho častí (rúčky, opierky, kolesá, stúpačky).

Pamätajte vždy na to, že človek sediaci na vozíku má iný zorný uhol pohľadu. Keď sa s ním rozprávate, snažte sa dostať na úroveň jeho očí – nakloňte sa k nemu, čupnite si alebo sadnite. Ak počas rozhovoru stojíte, osoba na vozíku sa musí pozerať dohora, čo je namáhavé a bolestivé. To isté platí aj v prípade, že chcete človeku na vozíku niečo ukázať. Najprv sa zohnite na jeho úroveň a zistite, či danú vec vidno aj z pozície osoby sediacej na vozíku.

Vozík je pre mnohých ľudí v istom zmysle rozšírením tela. Bez vyzvania sa preto o vozík neopierajte a nechytajte žiadnu z jeho častí.

Niektorí ľudia so zdravotným postihnutím sa na vozíku dokážu pohybovať samostatne, iní pri tom potrebujú pomoc. Asistent by si mal osvojiť manuálne ovládanie vozíka, fungovanie bŕzd, spôsob skladania a nakladania vozíka do auta.

Vozík vždy zaparkujte tak, aby mal užívateľ dobrý výhľad na dianie vo svojom okolí. Ak s vozíkom zastavíte, nikdy ho nezabudnite zabrzdiť.

Spôsob zdolania akejkoľvek prekážky na ceste (rôznorodosť terénu, nerovnosti, obrubníky, výtlky) určuje užívateľ. Dodržujte pravidlá cestnej premávky a rýchlosť jazdy prispôsobte pokynom užívateľa. Na priechodoch pre chodcov, potme alebo v zlom počasí je nutná zvýšená opatrnosť.

Spôsob zdolania akejkoľvek prekážky na ceste určuje užívateľ. Dodržujte pravidlá cestnej premávky a rýchlosť jazdy prispôsobte pokynom užívateľa.

S vozíkom v hromadnej doprave

Pri cestovaní v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy treba dodržiavať zásady prepravného poriadku.

Zámer nastúpiť s vozíkom do mestskej hromadnej dopravy dáva užívateľ alebo asistent vodičovi najavo vopred, a to tak, že mu zamáva. Ak je pri nastupovaní alebo vystupovaní potrebná plošina, požiadajte vodiča, aby ju vysunul. Následne vozík premiestnite po plošine z vozidla.

Vo vnútri vozík umiestnite do časti určenej na jeho prepravu, ktorá je označená piktogramom. Vozík musí byť počas jazdy zabrzdený. Asistent má byť užívateľovi na vozíku nablízku a v prípade potreby istiť vozík, aby neboli ohrození ostatní cestujúci.

Záujem vystúpiť oznámte vodičovi stisnutím príslušného tlačidla.

Pri cestovaní v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy treba dodržiavať zásady Prepravného poriadku.

Praktické a pohodlné oblečenie

Pri manipulácii s vozíkom vo vonkajšom prostredí je pre asistenta vhodná pevná a pohodlná obuv, v zime ocení rukavice. Keďže vozík tlačíte obidvomi rukami, v daždivom počasí nebudete môcť držať aj dáždnik, poslúži vám pršiplášť alebo nepremokavá vetrovka. Podobná rada sa týka tašiek; asistentom sa v praxi osvedčilo nosiť batohy, ktoré im umožňujú mať obidve ruky voľné. Ak asistent obsluhuje mechanický vozík v tme alebo hmle, odporúča sa, aby mal na sebe reflexné prvky.

Pri asistovaní v domácnosti treba rátať s možným znečistením či poškodením šatstva. Vhodné je teda praktické pracovné oblečenie, ako obuv pohodlné prezuvky či papuče.