Som človek, ktorý potrebuje robiť to, čo ho baví a čo mu prináša zmysel. V istom období svojho života som rozmýšľal o svojej pracovnej náplni. V tom čase som sa dlhodobo staral o svojho imobilného otca a aj na základe toho som si uvedomil, že by som chcel niekomu pomáhať k lepšiemu životu. Tak som sa dostal k asistencii.
Ilustračné foto: archív OMD v SR
Začínal som s dvomi klientkami s mentálnym postihnutím, ktoré žili v podporovanom bývaní v Bratislave. Sprevádzal som ich na krúžky, voľnočasové aktivity a prechádzky, pomáhal som im s nákupmi a pri vybavovaní rôznych úradných záležitostí.
Klient mi povedal, že vďaka mne sa naučil orientovať v Bratislave.
Postupne som začal asistovať aj ďalším klientom s mentálnym postihnutím. Keďže každý človek má iné potreby, musel som hľadať cesty, ako im pomáhať a neškodiť tým, že by som robil niečo za nich alebo proti ich vôli. Jedna klientka je napríklad veľmi pasívna, takmer nerozpráva, preto ju musím viac usmerňovať, pýtať sa jej, dedukovať z jej prejavu, čo potrebuje. S ďalšou klientkou je to zasa naopak, rozpráva až príliš. Niekedy ju musím, obrazne povedané, trochu „brzdiť” v tom, čo všetko by chcela robiť. Ďalší klient je viac-menej samostatný, no potrebuje pomoc na úrade a v obchode pri výbere oblečenia alebo iného tovaru. Niektoré veci dokáže povedať sám, iné musím za neho vysvetliť ja.
S klientmi mám dohodnuté pevné termíny, ku ktorým sa môžu pridať výnimočné služby, takže práce mám dosť. Asistencia mi umožňuje mať flexibilný pracovný čas a byť sám sebe pánom.
Za päť rokov vykonávania osobnej asistencie som zažil množstvo situácií, ktoré mi utkveli v pamäti. Napríklad, keď ma klientka objíme alebo mi chytí ruku – tak jemne, milo a úprimne, ako to ani mnohí ľudia bez postihnutia nevedia. Keď mi klient povie, že vďaka mne sa naučil orientovať v Bratislave alebo že so mnou ide všetko ľahšie, uvedomím si dôležitosť asistencie a jej vplyv na ľudí, s ktorými pracujem.
Pochopil som, že nie je vždy dobré vnucovať človeku svoju pomoc, ak ju nechce.
Vďaka asistencii som spoznal nových ľudí, naučil sa byť ešte viac trpezlivý a empatický. Pochopil som, že nie je vždy dobré vnucovať klientovi svoju pomoc, ak ju nechce. Niekedy je to (aj) len o tom, že moja prítomnosť mu dodáva sebadôveru, preto sa snažím svojich klientov vždy podporovať a chváliť, ak sa im niečo podarí. Keďže niektorí z nich už, žiaľ, nemajú rodičov alebo ich rodina z nejakého dôvodu nefunguje, cítim, že sú šťastní, keď sa majú na koho obrátiť. Preto si myslím, že asistencia nie je len o podávaní vecí, dvíhaní a robení činností za druhého. Je aj o podpore, o tom, čo môžete toho druhého naučiť a že ten človek má niekoho, na koho sa môže spoľahnúť.
Mesačná 12, 821 02 Bratislava
agenturaba@osobnaasistencia.sk
0948 529 976
