Pozitívny. To bolo jediné slovo v správe, ktorú Michalovi poslal jeho osobný asistent. Michal napísal povzbudzujúce želanie a potom počítal, kedy sa s asistentom stretol naposledy. Pred týždňom – pohoda, povedal si a pripojil sa na online pracovnú poradu.

Ilustračné foto: Pavol Kulkovský

Michal má nervovosvalové ochorenie, pohybuje sa na elektrickom vozíku. Takmer pri všetkých činnostiach, ktoré počas dňa robí, potrebuje pomoc iného človeka.

Po niekoľkých dňoch hlásil pozitívny test na Covid-19 druhý osobný asistent. Krátko na to Michala rozbolela hlava, pridala sa nádcha a vysoké teploty. Podobné príznaky začala pociťovať aj jeho sestra, ktorá má zdravotné postihnutie zahŕňajúce imobilitu. Onedlo ochorel otec, s ktorým súrodenci žijú v spoločnej domácnosti. Otec išiel na test, vrátil sa s pozitívnym výsledkom.

„Asi to bola len otázka času,“ myslí si Mišo. Ďalšia otázka bola, ako zabezpečiť pomoc pre dvoch ľudí. Angažovať iného asistenta alebo sestrinu opatrovateľku sa v situácii s jedným istým a dvomi nepotvrdenými prípadmi vírusu nedalo. „Nemohli sme sa nijako oddeliť ani izolovať, otec nám jednoducho musel pomáhať,” vysvetľuje Mišo.

Obliekanie, vyzliekanie, vstávanie, líhanie, polohovanie, premiestňovanie do vozíka, kŕmenie, podávanie liekov, hygiena. Pri tomto všetkom otec deťom pomáhal. Zároveň chystal jedlo a prakticky nonstop bol v pohotovosti, keby sa čokoľvek stalo. Náročná práca aj pre človeka, ktorý je zdravotne fit. Michalov otec – dôchodca patriaci k rizikovej skupine – ju vykonával v horúčkach a namiesto toho, aby sa sám liečil.

„Tatina, našťastie, totálne nezložilo,“ odpovedá Michal na otázku, vďaka čomu sa im podarilo krízovú situáciu v rodine zvládnuť.

Čo robiť, ak…?

Covidové scenáre, v ktorých užívateľ či užívateľka osobnej asistencie náhle ostanú bez asistenčnej pomoci, sú rôzne. V ostatnom období ich zaznamenali v Agentúrach osobnej asistencie OMD v SR. Najmä žilinskú pobočku kontaktovali klienti a klientky z Oravy s aktuálnymi prípadmi: asistent/ka musel/a ostať doma s dieťaťom, ktorému pre Covid-19 zavreli školu. Asistujúci človek vírus nemá, no bol v kontakte s pozitívne testovanou osobou, takže musí ísť do karantény. Ako má užívateľ/ka asistencie riešiť jeho výpadok? Asistent/ka sa už z vírusu vyliečil/a – kedy môže začať znova asistovať? Ochorieť môže aj užívateľ/ka asistencie – kto sa k nim odváži prísť? Načrtnuté situácie majú rovnakú pointu: človek v nich môže ostať bez nevyhnutnej asistencie. Najmä pre ľudí, ktorí ju potrebujú počas celého dňa, je to existenčný problém.

Okolnosti sú rozmanité, a ako sa ukázalo na Michalovom príbehu, môžu byť zložité. Otázka z nich plynúca znie jednoducho: Čo má robiť človek, ktorý sa v súvislosti s koronavírusom ocitol bez asistenčnej pomoci? Agentúra osobnej asistencie ju položila kompetentným inštitúciám, ich odpovede pýtajúcim sa sprostredkuje.

Ešte treba dodať, že niektoré situácie sú svojou jedinečnosťou a komplikovanosťou nové a doteraz sa s nimi nestretli nielen ich protagonisti, ale ani úrady či ministerstvá. No už len úprimný záujem o ľudí, ktorým urgentne chýba niekto, koho v kľúčovej chvíli „našťastie totálne nezloží”, má cenu zlata. Alebo účinnej vakcíny.

Michal je zmenené meno skutočnej osoby