Je zaujímavé aj poučné vedieť, ako je osobná asistencia zakotvená v legislatíve iných krajín. Z porovnania nám napríklad vyjde, že Slovensko sa radí medzi vyspelé štáty, a že u našich dvoch susedov asistenciu ich zákony vôbec nepoznajú.
Česká republika
Asistencia v zákone
Osobnú asistenciu upravuje § 39 zákona č. 108/2006 Zb. o sociálnych službách, ktorý túto službu radí medzi služby terénnej sociálnej starostlivosti. Služba sa poskytuje bez časového obmedzenia, prebieha v prirodzenom sociálnom prostredí osôb a pri činnostiach, ku ktorým potrebujú pomoc inej fyzickej osoby. Sú tu definované nasledujúce základné činnosti, ktoré služba obsahuje:
- pomoc pri zvládaní bežných úkonov starostlivosti o vlastnú osobu,
- pomoc pri osobnej hygiene,
- pomoc pri zaistení stravy,
- pomoc pri zaistení chodu domácnosti,
- výchovné, vzdelávacie a aktivizačné činnosti,
- sprostredkovanie kontaktu so spoločenským prostredím a
- pomoc pri uplatňovaní práv, oprávnených záujmov a pri obstarávaní osobných záležitostí.
Definícia asistencie
Osobná asistencia je sociálna služba pomáhajúca osobám, ktoré z dôvodu zdravotného postihnutia, veku alebo choroby potrebujú pomoc v bežných činnostiach života. Osobný asistent pomáha klientovi v oblastiach, v ktorých potrebuje pomoc druhej osoby, ktoré zahŕňajú hygienu, sebaobsluhu, chod domácnosti, kontakt so sociálnym prostredím a všetku pomoc pri presadzovaní záujmov a práv daného človeka.
Cieľ a vekové obmedzenia
Hlavným cieľom osobnej asistencie je podpora sebestačnosti a samostatnosti človeka v jeho vlastnom prostredí. Vychádza z jeho individuálnych potrieb a prianí. Osobná asistencia je určená osobám, ktoré majú z dôvodu zdravotného postihnutia, chronického ochorenia, alebo veku, zníženú sebestačnosť a vyžadujú tak starostlivosť ďalšej osoby. Nárok na osobnú asistenciu majú osoby staršie ako 7 rokov.
Financovanie osobnej asistencie
Zákon o sociálnych službách priznáva podľa typu postihnutia výšku príspevku na starostlivosť (§ 7 - § 30). Tento príspevok dostáva priamo postihnutá osoba, ktorá si osobného asistenta platí (pozn. OMD: je na rozhodnutí osoby s postihnutím, ako príspevok použije a aké sociálne služby si objedná a zaplatí):
1. stupeň 880,- Kč,
2. stupeň 4 400,- Kč,
3. stupeň 8 800,- Kč,
4. stupeň 13 200,- Kč.
Sadzba na hodinu práce asistenta je 130,- Kč (cca 5,2 €).
Predstavitelia ľudí so zdravotným postihnutím referujú, že je dosť ťažké nájsť osobného asistenta. Zvlášť v malom meste či na dedine. Vo väčších mestách je to jednoduchšie. Existujú tu poskytovatelia, ktorí túto službu ponúkajú. Klient si môže zohnať asistenta aj sám. Ako hlavné problémy pomenúvajú nízky príspevok na starostlivosť, neadekvátne ohodnotenie práce osobných asistentov a absenciu vzdelávacej inštitúcie, ktorá by systematicky pripravovala asistentov na prácu s ľuďmi s postihnutím. Najväčší problém je financovanie. Na pokrytie celodennej starostlivosti na mesiac by bolo potrebných cca 70 000, - Kč (po prepočítaní je to cca 2 800 €). Najvyšší príspevok podľa zákona je 13 200, - Kč (cca 530 €). Riešenie vidia vo vytvorení regulárnej profesie osobného asistenta a jeho dostatočného ohodnotenia.
Poľsko
Asistenčné služby nie sú v Poľsku právne zakotvené, čo predstavuje skutočne veľký problém pre ľudí so zdravotným postihnutím. Napriek opakovaným požiadavkám nejaví poľská vláda záujem o diskusiu o osobnej asistencii. Súkromné inštitúcie ako nadácie alebo pacientske organizácie ponúkajú z času na čas služby osobnej asistencie v niekoľkých poľských mestách, avšak sú časovo obmedzené (maximálne 8 hodín denne). Priemerná cena hodiny práce osobného asistenta v Poľsku je okolo 5 €, pričom ju musí platiť osoba so zdravotným postihnutím a zvyšok nákladov na službu hradí poskytovateľ tohto typu služby.
Pri komunikácii s poľským kolegom sme nadobudli dojem, že u našich susedov chýba vnímanie osobnej asistencie z pohľadu filozofie nezávislého života. Sami o sebe hovoria ako o pacientovi a domnievajú sa, že osobní asistenti majú mať špeciálne vzdelanie, odbornú školu alebo kurz. Čo nie je v súlade s vnímaním asistencie ako pomoci osobnej, individualizovanej, podľa potrieb konkrétneho užívateľa. Zdalo sa nám, že osobnú asistenciu vímajú len ako ďalší druh služby, nejaká inštitúcia im pošle “kvalifikovaný” personál-asistentov.
Maďarsko
Pojem „personal assistance“ maďarský právny systém nepozná. Existujú tzv. „podporné služby“, ktoré sú poskytované a financované centrálne a sú určené na uľahčenie situácie osôb so zdravotným postihnutím. Podpora môže byť rôznorodá od poskytnutia pomoci v domácom prostredí alebo pri dochádzke do zamestnania až po pomoc pri vybavovaní úradných záležitostí a pod. Pomoc pri dochádzke do zamestnania riešia prepravné služby. Táto pomoc je ale časovo veľmi obmedzená a spravidla trvá 1-2 hodiny denne alebo len príležitostne.
Najrozšírenejšou formou pomoci v Maďarsku je príspevok na opatrovanie, ktorý môže dostávať rodinný príslušník, blízky príbuzný, jednoducho osoba, ktorá sa rozhodne ostať doma a opatrovať osobu s postihnutím v domácom prostredí. Odmena za takéto opatrovanie má tri výšky:
- základná výška vrátane odvodov je 32 600 Ft. (103,96 €), čo je v čistom 29 340 Ft (93,56 €),
- stredná výška príspevku vrátane odvodov je 48 900 Ft (155,94 €), čo je v čistom 44 010 Ft. (140,34 €)
- výška príspevku pri najzávažnejších stavoch vrátane odvodov je 58 680 Ft. (187,12 €), čo je v čistom 52 812 Ft. (168,41 €).
Štát poskytuje aj inú pomoc. Existuje zoznam diagnóz, pri ktorých je osobám so zdravotným postihnutím po dosiahnutí plnoletosti vyplácaný príspevok – stanovený pre rok 2018 – vo výške 20 982 Ft. (66,90 €), kým pre osoby s veľmi ťažkým zdravotným postihnutím vo výške 25 825 Ft. (82,35 €).
Popritom je možné žiadať o rôzne ďalšie príspevky pre osoby so zdravotným postihnutím, a to aj na rehabilitáciu. V tomto prípade ide o dávky na základe dôchodkového poistenia. Niekoľko rokov dozadu došlo k reforme a odvtedy mnohí stratili nárok na tieto príspevky.
Zástupcovia osôb so zdravotným postihnutím majú názor, že Maďarsko je veľmi vzdialené podmienkam, aké majú v iných európskych krajinách.
Spracovala Mária Duračinská