Novinová správa hovorila o ľuďoch, ktorí za uplynulý týždeň prišli z Talianska do Bratislavy. Rozmýšľala som, kto z mojej bubliny mohol byť medzi nimi, a potom rátala, koľkokrát ma v ostatných dňoch viezla MHD. Škaredé čísla, povedal by guvernér NBS.

Asistentka v karanténe. Jedna čiarka = sto krokov.

Hneď som zavolala A. Ona mi prečítala aktualitu z Minúty po minúte. Od ďalšieho rána mal platiť núdzový stav.

Vzduchom sa šírilo všeličo, v médiách dostali priestor aj akútne respiračné zlyhanie, mimotelové membránové okysličovanie krvi a ďalšie termíny z kategórie COVID-19 a pľúca. Dýchanie je pre A. dôležitá téma. V dôsledku svojho zriedkavého ochorenia patrí k ľuďom, ktorí sú pri strete s vírusmi (a nielen s tým novým) najviac zraniteľní.

Ja ako osobná asistentka som s ňou počas služby v bezprostrednej blízkosti niekoľko hodín. Nahrádzam svaly, ktoré jej nefungujú, moja pomoc ju však zároveň môže ohroziť. Uvedomovala som si to aj pred koronou, no v tom čase mi chýbali definície bezpríznakovosti a superprenášačstva.

Treba prijať opatrenia, uzniesli sme sa s A. telefonicky, a naordinovali si izolačnú dvojtýždňovku. Osobná asistencia sa diaľkovo vykonávať nedá, ostala som teda doma.

Kam sa človek pozrel, tam čakali odporúčania na zmysluplné kratochvíle. Obrazové, zvukové, abstraktné, expertné. Ľudia robili všeličo, ja som chodila. Zo Štrkovca (kuchyňa) na Kuchajdu (izba) a k Rohlíku (kúpeľňa). Po špičkách, lebo vraj dupem. Niekto nastavuje parametre na viachladinovej pľúcnej ventilácii, iný pochoduje po byte jak zlé hodiny. Se stim smiř. 

Pri každej zákrute sa odkiaľsi vynárali postrehy typu: „Takto pred týždňom sme s A. chystali catering na rodinnú žúrku.” Skúšala som tie pochody zahnať: „Spomienkový optimizmus, neznášam ťa, odober sa do karantény, vďaka.”

„O takomto čase by som na konferencii zapisovala A. poznámky,” ozývalo sa ďalej, a ja na to: „Jediné, čo na teba, milý podmieňovací spôsob, platí, je účinná vakcína!”

Pointu som tam videla asi len ja, tak pre istotu: bolo mi za A. smutno. Aj by som sa priznala, ona však mala nonstop obsadené. Robila z domu a usmerňovala tých, ktorí v novej situácii potrebovali sociálne poradenstvo.

Začali sa totiž diať všelijaké zmeny. Napríklad Výkaz o odpracovaných asistenčných hodinách už úrady akceptovali aj v prípade, že prišiel elektronickou poštou. Pred mesiacom nepredstaviteľná inovácia. Pandémia tiež dočasne ovplyvnila podstatu osobnej asistencie. Jej užívateľom a užívateľkám môžu počas krízy pomáhať rodičia a spol. až desať hodín denne, a to pri všetkých úkonoch. Za bežných okolností rodina asistuje len pri niektorých činnostiach a najviac štyri hodiny denne.

Pri pohľade na novinky sa aj mne žiadalo odbornej konzultácie. Marec bol epický, lámala som rekordy v nachodených kilometroch aj v odpracovaných hodinách. Taká nízka cifra mi naposledy vyšla v asistenčných začiatkoch. Vedno s ďalšími skutočnosťami sa na horizonte črtali tragické/komické scenáre (zaškrtni obľúbený žáner). Pritom rovno pod nosom som mala bohatú zbierku podobne zafarbených príbehov. Jeden asistent sa k svojim klientom vôbec nedostal, iná asistentka pracovala po starom, až na to, že nevedela, kto jej zatiaľ postráži dieťa, ktorému zatvorili škôlku. Doprava, doľava, kdekoľvek, všade nová a zamotaná situácia. Hádam len Netflixu išla karta. Hoci možno iba v mojej romantizovanej predstave, nechajme mi ju.

Potom sa to celé zvrtlo. Vďaka A., ktorá zavolala a mala pre mňa niekoľko jasných inštrukcií. Krok po kroku, formulár po formulári, inštitúcia po inštitúcii. S bonusom v podobe zázvorových sušienok, ktoré poslala po inej dobrej duši.

Odsek 4, veta 2: „Osobná asistencia sa diaľkovo vykonávať nedá.”

Naozaj?