Viete, ako to dopadne, keď na Silvestra skončíte v byte so svojím o 30 rokov starším asistentom? Nijako. Dobrú noc. Samozrejme, žartujem. Ale vekový rozdiel môže spraviť veľa. Poďme však do dávnejšej minulosti. Aspoň budeme môcť porovnávať.

Keď som bol ešte školák, zhruba v období prvého stupňa, sme s rodinou bývali na sídlisku, kde bolo okrem nás veľa rodín s deťmi v našom veku. A keď prišlo na oslavy nového roka, zvyčajne sme skončili na návšteve u jednej z týchto rodín, ktorá bývala v tej istej bytovke ako my.

"Ako deti sme pred polnocou navštevovali susedov na najvyššom poschodí. Bol odtiaľ krásny výhľad na celé mesto."

My, v tom čase štyria súrodenci, sme odštartovali super diskotéku s našimi kamarátmi z „domácej rodiny“. Pri stoloch sme sa mohli ponúkať čipsami a kolou, čo bežne v roku nebolo až tak samozrejmé. Do toho nám vyhrávali samé hity ako „Jede, jede mašinka“, „Hey Baby (Hu! Ha!)“ či „Dragostea din tei“ od legendárnej rumunskej skupiny O-zone. Pred polnocou sme sa vybrali k iným susedom, v tom istom vchode, ale na najvyššom poschodí. Bol odtiaľ krásny výhľad na celé mesto. Samozrejme, nemohlo chýbať odpočítavanie s prskavkami v rukách a následné výkriky „ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK!!!“ Potom sme si pripili detským šampanským (to sme mali tiež len raz do roka) a postupne sme začali padať od únavy (nie od toho šampanského).

"Príchod nového roka oslavujem s asistentom. Je odo mňa o 30 rokov skúsenejší, takže o oslave v pravom slova zmysle sa nedá veľmi hovoriť."

A prečo to všetko spomínam? Pretože odvtedy sa veci zmenili. V prvom rade už nebývame v danej bytovke. My, starší súrodenci, sme sa rozpŕchli do všetkých kútov mesta. Nestretávame sa už ani s tými známymi. Našli sme si nových. V mojom prípade však väčšina známych býva mimo mesta. A tak príchod nového roka oslavujem s asistentom. Je odo mňa o 30 rokov skúsenejší, takže o oslave v pravom slova zmysle sa nedá veľmi hovoriť.

"Rád si pozriem príchod nového roka z Londýna. Tamojšie ohňostroje sú podľa mňa najpremyslenejšie a najefektnejšie."

Mám však pár tradícií, ktorými si počas Silvestra krátim čas. Ak je to možné, vždy o celej hľadám televízne prenosy z iných krajín, kde odbila polnoc skôr, než u nás. Veľkú šou majú samozrejme v Austrálii. Postupne sa oslava presúva cez Tokyo, Hong Kong či Dubaj bližšie k nám. O 22:00 oslavujú v Moskve a potom, o dve hodiny neskôr, to prichádza. Telka je zapnutá, šampanské asistent otvára s úderom polnoci, zatiaľ čo vonku trieskajú ohňostroje a delobuchy. Pripíjame si na budúcu úspešnú spoluprácu. Medzitým si vymieňam SMS s rodinou a kamarátmi s veľmi originálnym znením: „Všetko dobré v novom roku“ alebo „PF 20-niečo!“. O 01:00 si ešte pozriem príchod nového roka z Londýna, pretože tamojšie ohňostroje sú podľa mňa tie najpremyslenejšie a najefektnejšie zo všetkých. A keď šampanské (tentoraz už „dospelácke“) začne písať, viem, že je čas na prvý spánok v novom roku.

Z rodinného archívu A. Burianka

Hoci tieto dve popisované formy osláv už hádam nemôžu byť rozdielnejšie, tak to, čo nasleduje na ďalší deň, zostáva nezmenené. A nie, nehovorím o celkovej únave či ohučanosti. Vždy na nový rok si počas neskorých raňajok zapnem Novoročný koncert Viedenskej filharmónie. Je to tradícia, ktorú sme započali u našich doma a úprimne, je to jediný deň v roku, kedy si dobrovoľne pustím vážnu hudbu.

Šťastný nový rok všetkým. Milujte sa, množte sa a dávajte si na seba pozor.

Adam Burianek
Zdroj: Ozvena 4/2021
Zverejňujeme so súhlasom autora článku a šéfredaktorky časopisu Ozvena.