Európska sieť nezávislého života (ENIL) vyhlásila 5. máj za Európsky deň nezávislého života. Je venovaný oslavám a osvete v mene nezávislého života a jeho cieľom je spojiť ľudí so zdravotným znevýhodnením a ich podporovateľov v celej Európe. Adam, dlhoročný užívateľ osobnej asistencie, sa podelil o svoj pohľad na nezávislý život.

Výhľad Nitra - Dražovce. (Autor: Anton Puk)

Keby sa ma niekto spýtal, čo znamená nezávislý život, nachvíľu by som sa zamyslel. Táto otázka sa totiž dá zobrať tak zoširoka, že by na ňu bolo vhodné spísať celú knihu.

Keď som bol mladší, o nezávislosti som mal predstavy, o ktorých už dnes viem, že boli naivné. Predstavoval som si, že hoci som na vozíku a potrebujem častú pomoc, raz príde nejaká udalosť, možno len jeden deň, kedy sa to „nejak“ zlomí. Že budem totálne samostatný, nikdy nikoho nebudem potrebovať a zároveň, že ak taká situácia nastane, „zrazu“ sa objaví veľa ochotných duší a rúk.

Roky a skúsenosti však pribúdali (niežeby som bol nejaký starec... božechráň!) a dnes vidím, že môj pohľad na to, čo to nezávislosť vlastne je, sa zmenil.

Ruku na srdce: Ak si niekto na vozíku myslí, že nezávislosť je o tom, že dotyčný človek nikoho nepotrebuje, mýli sa. Vždy budeme potrebovať naše „predĺžené ruky a nohy“, čiže našich osobných asistentov. Našťastie. Nezávislý život je možný práve vďaka ich obetavej a málo docenenej práci.

Nie napriek iným ľuďom ale VĎAKA iným ľuďom môžeme byť nezávislí.

Ale každý z nás „jazdcov“ vďaka asistentom nadobúda nezávislosť. Chcete ísť do kina? Nech sa páči, vďaka asistentom môžete. Potrebujete si niečo vybaviť na úrade? Nech sa páči, choďte.

Pointa týchto riadkov tkvie v nasledujúcom: Nie napriek iným ľuďom ale VĎAKA iným ľuďom môžeme byť nezávislí. Je to stav, ktorý sa na Slovensku ťažko dosahuje a na druhej strane sa pri určitých okolnostiach ľahko stráca.

Jasné, aj v „našej“ komunite sa nájdu rôzne názory na to, kde sa v našich podmienkach nezávislý život začína. Niekto si myslí, že to začína pri osobnej asistencii. Niekto iný zas tvrdí, že pokiaľ mu niekto pomáha, stále musí robiť voči tomuto človeku kompromisy, aby ho nestratil, čím sa oberá o časť svojej nezávislosti. Podľa týchto ľudí sa nezávislosť začína až vtedy, kedy nikoho nepotrebujú.

Nezávislý život je ten najväčší výdobytok, aký sa v našej komunite dá dosiahnuť.

S druhou spomínanou skupinou ľudí nesúhlasím. Už len samotný fakt, že je človek v situácii, v ktorej si sám môže rozhodovať o kompromisoch voči asistentom, nám napovedá, že je dostatočne nezávislý, aby takéto rozhodnutie mohol spraviť.

Vážme si, čo a koho máme. Nezávislý život je ten najväčší výdobytok, aký sa v našej komunite dá dosiahnuť. Či už sa naň pozeráme tak alebo onak, je to privilégium, hoci by to mal byť štandard. Ak môžeme z vlastného rozhodnutia navštevovať školy, ak dokážeme uskutočniť poobedný nákup potravín, ak večer ideme do divadla, lebo môžeme, vážme si to.

A držme si palce, aby bolo v našej komunite stále viac a viac ľudí, ktorí si môžu vybudovať svoj vlastný nezávislý život.